Okrem lacných malých elektrických číňanov medzi značkami dominujú renomované mená a to hlavne vďaka predaju „nesexi“ modelov. Je to v štýle: O niečom snívam, a kúpim si to, na čo mám (alebo čo schváli polovička) 😉
Podiely katergórie AM sa neustále miešajú, to je najviac badateľný vznik a zánik elektrických značiek a rôznych lacných modelov brandovaných z Číny. Avšak od kategórie A1 sú na čele rebríčka renovované, alebo zabehnuté značky. Pokusy „európskeho dizajnu a lacnej čínskej výroby“ typu UM, Sinnis, Brixton a podobne nenachádzajú u publika odozvu. Popravde, ani sa nečudujem.
V kategórii AM dominujú dvaja elektrikári s podielom 53%. Čo k tomu dodať, tradičné 50-ky umreli s emisným ukončením dvojtaktov a povolením 125tiek na B vodičák. Pri pozretí do cenníka nie sú malé 50-ky ani veľmi lacnejšie od A1 modelov.
V kategórii A1 dominujú skútrové stroje tradičných značiek Honda a Yamaha, silný je aj kvalitný koréjský SYM. Piaggio aj napriek kvalitným strojom už roky tápa, nový importér z Rakúska si tohtoročný pokles za klobúk asi nedá. Bohužiaľ zatiaľ sa nemá čím pochváliť.
V kategórii A2 dominancia Japoncov pokračuje. Určite za to môže perfektná modelová ponuka a neustále inovácie. Ostatné značky sú len kusovou záležitosťou v jednotlivých modeloch.
V kategórii A3 narušuje hegemóniu Japoncov len úspešné BMW. Ostatné značky majú svoju stabilnú fanúšikovskú základňu. Zo štatistiky je úplne zrejmé, že sa kupuje úplne niečo iné, než nad čím sa slintá pri listovaní v katalógu alebo v internetových diskusiách. Je to ako s automobilovou značkou Alfa Romeo. Veľa diskusií, ale fanúšikovia čakajú na „lacné jazdenky“.
