|reklama|
biliardové stoly

Židia a Liptovské Sliače:

2010-12-23 Hodnotenie článku [383] +|- [207] Diskusia k článku(0)


Zajtra budeme oslavovať narodeniny malého židovského chlapčeka menom Ježiš, ktorého učenie zásadne zmenilo podobu sveta. Ako to bolo s jeho národom u nás?
Ježiš bol Žid. Židovstvo sa totiž dedí po matke. Ako sa darilo jeho spolunárodovcom v našom okolí?
Podľa súpisu židov, ktorý bol vykonaný v roku 1942 vo vojnovej Slovenskej republike, žili v L. Sliačoch len dvaja obyvatelia, ktorí sa hlásili k židovstvu (Sliače, 394 domov, 2432 obyvateľov, 2 židia). V blízkom meste Ružomberok žilo podľa súpisu 747 židov (2030 domov, 15560 obyvateľov). Mesto Liptovský Svätý Mikuláš pri 975 domoch malo 6400 obyvateľov, z toho 1262 sa hlásilo k židovstvu. V najbližšej susednej obci, vtedy Nemeckej Ľupči pri 426 domoch mala 1997 obyvateľov, z toho 17 sa hlásilo k židovstvu. Z nemeckej Ľupče pochádza aj známy filozof Egon Gál, ktorý bol deportovaný, v koncentračnom tábore Terezíne sa narodil jeho brat Fedor, známy z novembra 1989 ako zakladateľ VPN.
To je úryvok z rozhovoru s Egonom Gálom, uverejnenom v už zaniknutom týždenníku Žurnál z marca 2009:

Narodili ste sa v roku 1940, rok po vyhlásení slovenského štátu. Premýšľali ste o tom, ako vnímali svoju situáciu v tejto krajine vaši rodičia?
Uvažoval som o tom, ale na nič som neprišiel. Môj otec bol vzdelaný človek. A aj keď rodičia žili v malej liptovskej dedine, asi vedeli, čo sa deje. Skutočne neviem.
Žili v malej obci, v prostredí dôverne známych vzťahov a ľudí. Uvažovali ste o tom, čo spravila s takým malým spoločenstvom situácia, keď prišli protižidovské zákony?
Rozprával som sa o tom s priateľom skladateľom Mirom Bázlikom. Jeho otec, evanjelický farár z Ľupče, ma krstil. Povedal mi, že Židia sa mali v Ľupči lepšie ako evanjelici, jeho vraj chlapci bili viac ako mňa. My sme odtiaľ odišli, keď som mal osem rokov a nikdy sme doma nerozoberali túto situáciu. Nemecká Ľupča mala takých 5-tisíc obyvateľov a žilo tam len 5 - 6 židovských rodín.
Myslím, že do vojny moji rodičia nemali žiadny problém so svojimi susedmi. Situácia sa vo všetkých slovenských dedinách zmenila zo dňa na deň. Čo spôsobilo túto zmenu, že susedia, ktorí sa stretávali roky na ulici, zdravili sa, sedávali spolu v krčme a hrali spolu karty, sa stali nepriateľmi, že si mnohí z nich odrazu povedali - toto je Žid, ako som mu mohol doteraz veriť? - to je naozaj ťažko vysvetliteľná vec.


Andrej Hlinka, ktorý pôsobil aj v L. Sliačoch, mal údajne vplyv na tom, že židia z obce odišli. Hlinka považoval židov za etnikum, ktoré svojou schopnosťou a aktivitou utíska Slovákov. Dokazuje to aj rozhovor Karola Sidora s vtedajším podsekretárom svätej stolice Domenicom Tardinim. Takto to opísal doc. Katuninec v článku Karol Sidor a židovská otázka:
V súvislosti s Tardiniho otázkou vzťahu k židovskému obyvateľstvu na Slovensku spomenul, že tento vzťah sa vníma predovšetkým ako sociálna a hospodárska otázka. Tardini sa Sidora spýtal, či si myslí, že by Hlinka súhlasil s postupom, ktorý sa uplatňuje na Slovensku. Sidor spomenul, že Hlinka ešte počas svojho kňazského pôsobenia v Troch Sliačoch kládol dôraz predovšetkým na pozdvihnutie životnej a vedomostnej úrovne obyvateľstva zakladaním potravných a úverových družstiev, spolkov striezlivosti, Ľudovej banky, tlačiarne a vydávaním novín: "Tento postup bol pomalý, ale smeroval k tomu cieľu, aby Slovák vo svojom živote nijako nebol utisnutý na žida." Sidor sa v rozhovore snažil zdôrazniť, že Hlinka nepoužíval voči Židom násilie a že z Troch Sliačov odišli dobrovoľne. Vo svojej správe ministerstvu zahraničných vecí o rozhovore s Tardinim nezabudol podtrhnúť slovo dobrovoľne.

Hlinkovi sa pripisuje aj výrok uverejnený v novinách Slovenské zvesti z roku 1936: "Ja som slovenský Hitler, ja tu urobím taký poriadok ako Hitler v Nemecku." Sám A. Hlinka sa k tomuto výroku údajne vyjadril dňa 20. 9. 1936 v Piešťanoch: "Áno, v tom najdôležitejšom, totiž v boji proti boľševizmu, proti ateizmu, pôjdeme v jednom tábore, hoci aj s Hitlerom." Tento výrok je však sporný, pretože to podľa historických prameňov uverejnili len tieto komunistické noviny. Profesor Róbert Letz z Univerzity Komenského sa k tomu vyjadril v článku pre SME: "Výrok Ja som slovenský Hitler, ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku, sa pripisuje Hlinkovi bez toho, aby sa povedalo, že ide o novinový článok v komunistických novinách Slovenské zvesti, ktorý sa inde nevyskytuje. Je teda reálna pochybnosť o jeho pravdivosti. Ak pripustíme, že Hlinka takýto výrok povedal, myslel to obrazne. To, že pomery boli rozhárané a že Slovensko ešte aj v roku 1936 trápila bieda a nezamestnanosť, je známe. Podobný výrok o potrebe Mussoliniho a Hitlera vyslovil obrazne aj známy britský premiér W. Churchill. Je pritom veľmi čudné, že vôbec sa nehovorí o Hlinkovej kritike Hitlera. Vo februári 1938 na stretnutí s predstaviteľmi nemeckých menšinových strán, orientovaných na Hitlera sa Hlinka vyslovil, že Hitler je kultúrna beštia a otvorene kritizoval aj prenasledovanie kresťanov v Nemecku"

Slovenská akadémia vied sa vo svojom titule Human Affairs v anglickom článku od Evy KREKOVIČOVEJ z Ústavu etnológie pod názvom Židovstvo očami iných. Reflexia Žida v slovenskom folklóre
zmieňuje aj o riekankach z Liptovských Sliačov:
"Pomerne silné námietky proti Židom sa vyskytli v spojeni s opozíciou Židov a Kresťanov vzhľadom na morálno-etické normy (Krekovičová, 1993):
"Žid predá všetko, dokonca aj jeho dušu." (XVII/34)
"Židovska úžera pohltí kresťanov." (XVII/35)
"Na čo slúži žid? Klamať ľudí. Na čo slúži kresťan? Zastaviť ho." (XVII/29)
V tejto súvislosti je zdôraznená rola židov v negatívnych spoločenských javoch, ktoré kresťania odmietajú (alkoholizmus, úžera, prostitúcia alebo kriminalita). Vo všetkých tychto motívoch je atribút sústredenia viny na Židov:

Ó Židu, Židu,
správy k Tebe prídu,
/:za Tvoje klamstvá,
pošlem Ťa do väzenia v Brne, Brne:/

/Na svadbe, Liptovské Sliače, Liptov, 1967/

"Iná zbožnosť" bola automaticky priraďovaná väčšej hriešnosti Židov:
"Kňazov majetok a Židova duša, všetko je od diabla. (Podľa ľudských skúseností, oboje je nepoctivé.)" (IV/57)
"Kde kresťan postaví kostol, žid a diabol postaví krčmu" (IX/123) ...
"

Na záver môžeme len konštatovať, že Židia v L. Sliačoch historicky bývali, ale pôsobenie politikov, kňazov a druhá svetová vojna spravili s nekonfliktným spolužitím koniec. Vo veľkej časti Slovákov však aj naďalej zostáva obraz nepriateľa národa, ktorým ho kŕmili v medzivojnovom období a hlavne v období slovenskej vojnovej diktatúry na čele s dr. Tisom. Ako ináč si vysvetliť, že aj vtedy, keď už v obci nebol nijaký Žid, stále bol v riekankach spomínaný, a určite si mnohí z Vás spomenú na ďalšie rýmovačky. A pritom hlavné tri svetové náboženstvá, židovstvo, islam a kresťanstvo odvodzujú svoje učenie z kníh Starého zákona, teda všetky slúžia a klaňajú sa jedného a tomu istému Bohu. A pritom v súčasnosti sa za najväčšiu svetovú hrozbu považuje práve prípadný konflikt medzi nimi. Človek je bohužiaľ nepoučiteľný.


Definícia, kto je Žid:
Etnický Žid
Po vojne a založení štátu Izrael v roku 1948, bol ustanovený Zákon o návrate, podľa ktorého je každý, kto má aspoň jedného židovského prarodiča, považovaný za Žida, a je možné mu udeliť izraelské občianstvo.
Halachický žid
Židom podľa židovského náboženského práva halachy, je možné sa narodiť aj stať. Tzv. halachickým židom je každý kto:
  • sa narodil židovskej matke, ktorá sama bola halachickou židovkou (židovstvo sa dedí po matke - materlineárne, nie po otcovi - paterlineárne, ako v islame).
  • každý kto podstúpil predpísaným spôsobom gijur a konvertoval k judaizmu. Konvertovaný je tiež štátom Izrael uznaný za človeka, ktorému náleží právo návratu.

    Zdroje:
    WikiPedia
    Ústav pamäti národa
    Karol Sidor a židovská otázka
    JEWISHNESS IN THE EYES OF OTHERS: REFLECTION OF THE JEW IN SLOVAK FOLKLOR

    Za pomoc s anglickým prekladom ďakujem Martinke :)